Už cestou v lietadle som začal tušiť, že na Kube to bude presne podľa mojich očakávaní, alebo ešte oveľa lepšie. Po palube pobiehalo v nádhernom neporiadku klbko minikubáncov. Deti vo veku tri-štyri roky a farbou melty a kakaa. Krásni malí vrabčiaci s kučeravými vláskami a reklamnými úsmevmi. Očami ich kontrolovali hrdí rodičia. Tvárili sa veľmi vážne a dôstojne, ale oči ich prezradili. Neblčali, ale horeli v nich ohne vášne a zamilovanosti do života. Z úst vychádzala muzika, ktorej sa neviem dodnes nabažiť a bolo z nich cítiť také silné živočíšne teplo, že sa mi napriek únave chcelo myslieť len na jedno. Lietadlo bolo tak nabité ich sexuálnou energiou, že piloti vypli motory a nadnášala nás tá krásna láska skrývajúca sa v hlavách a telách našich spolucestujúcich…