Založ si blog

Vyvrcholenie. Doslova.

Kubánci sú veľmi zvláštni ľudia, ktorí nadovšetko milujú
hudbu a sex. Niekde medzi týmito dvoma, pre nich životu
dôležitými potrebami, sa nachádza ešte jedna. Kubánci úplne
fantasticky radi tancujú. Dostali sme na jeden
večer špeciálne povolenie na pánsku jazdu. Išli sme teda
na diskotéku trochu zamachrovať. Kopli sme do seba dvakrátdva
pollitrové Cuba libre a vtrhli sme na parket. Tancujeme,
tancujeme a pripito sa moceme dokolečka. V diskotéke
ešte nikto nebol, len my dvaja a ušatý diskdžokej. Púšťal
nejaké latino, ale za veľa to zatiaľ nestálo. Okolo parketu bol
kruhový vyvýšený pult. Za ním barové superstoličky s vynikajúcou
stabilitou. Kvôli opitým turistom. Hm. Obsadili sme
si teda strategické miesto, z ktorého sme videli na vchod a aj
na parket. Bác, padol ďalší pohár a ja som už začínal čosi
vo vzduchu cítiť. Dočkal som sa. Do podniku vošli neuveriteľné
stvorenia. Malo to neuveriteľne dlhočizné nohy, ale
strašne dlhé. Malo to bohovské zadočky, guľaté, trošku
vypučené, ako jabĺčko. Malo to krásne pevné a akurát veľké
prsia vystavené na obdiv v uzučkých obtiahnutých tričkách
bez podprsenky. Malo to tmavé tváričky s rozkošnými noštekmi
a obrovskými tmavými očami. Z očí im sršali ohnivé
strely a prepaľovali všetkých chlapov v okolí tristo metrov.
Stvorení bolo dvanásť a my sme na nich boli dvaja. Jožo a ja.
Diskdžokeja nerátam, bol ušatý a v robote. Stvorenia boli
také atraktívne, že sme prestali s Jožom rozprávať. Iba sme
čumeli. Sedeli a čumeli. Mal som asi otvorené ústa a vyzeral
zvláštne, lebo stvorenia sa na mňa začali so záujmom pozerať
a po chvíli sa od skupinky stvorení odtrhlo jedno a prišlo
ku mne na nebezpečnú vzdialenosť. Postavilo sa predo mňa.
Sediac na barovej stoličke som mal rozkročené nohy. Medzi
mojimi kolenami a nádhernými bokmi stvorenia bolo pár
centimetrov. Medzi našimi tvárami tiež. Stvorenie povedalo,
že sa volá Pilar Maria a je tanečníčka. Začalo vysielať signály
zvláštnou rečou, chemické signály, ktoré moje telo začínalo
prekladať dosť jednoznačne. Okolo hlavy sa mi začala
vytvárať hustá hmla, alebo bublina zo žuvačky, alebo čo
to dočerta bolo. Plával som v nej. V tej bubline. Všetko zrazu
zmizlo, Jožo, bar, parket. Krv sa mi nahrnula do hlavy
a na spánkoch skákal pulz ako pobláznený. Začínal som horieť.
Stvorenie sa čarovne usmievalo, naďalej vysielalo signály
a stupňovalo tlak. Bol som tak blízko podľahnutiu, že si to
neviete ani predstaviť. Nemohlo sa medzi nás nič dostať,
všetko narazilo na tú neuveriteľnú výmenu informácií.
Absolútny dátový prenos myšlienok a pocitov. Padal som
do toho hlbšie a hlbšie. Stvorenie Pilar Maria ma do seba
chcelo vtiahnuť, vycucať a odhodiť. Keby nespravilo chybu,
neviem, či by to nedokázalo. Zachrípnutým hlasom mi
vzrušene do ucha pošepla, aby som s ňou išiel na pláž.
V mojej hlave sa rozjasnilo, pospájali sa kontakty, nabehol
normálny program. Bol som zachránený. Ten rozhodujúci
okamih medzi áno a nie bol preč. Odolal som. Kristepane,
dajte si na Kube pozor na profesionálne tanečníčky. Pobláznia
vás.
Išiel som, ako po orgazme unavený k baru a zobral ďaľšie
nápoje. Vrátil som sa k pultu a zistil, že Jožo zmizol. Sedím
a rozmýšľam, z akej planéty na našu Zem pricestovali Kubánky.
Žmurkajúce, vyplazujúce jazyk, krútiace bokmi, hrdo vystreté.
Tancovali božsky. Pozerajúc na ne som zrazu zbadal lúč hudby,
ako sa vkráda do uší tanečníčok. Viete, kade vyšiel von? Nikade.
Ostal v tele. Rozbehol sa a zastal, až keď narazil na končeky
prstov na rukách a nohách. Rozvibroval im telo do neuveriteľných
otáčok. Fantastické. Plné všetkého.
Vrátil sa Jožo. Bol bosý, nohy zababrané od piesku a taký blbý
úsmev od ucha k uchu. Na moju otázku kde bol, neodpovedal.
Vypil na dúšok pol litra čarovného nápoja, uškrnul sa, ocikal
najbližšiu palmu a išiel spať. No a ja s ním. Viac som sa už
nepýtal. Načo aj.

Kuba, James Bond a Slováci. ..

25.08.2017

Po vybavení formalít nás dav ľudí z lietadla nasmeroval na ulicu pred letisko. Bola tam asi miliarda taxíkov a autobusov. Všetci mali v rukách tabuľky s menami ľudí, ktorých mali dopraviť do miest, kde budú tráviť najbližšie dni. Pokojne sme čakali, kým prejde najväčší nával, veď sme mali všetko vybavené a náš taxík nás určite počká. Krásne staré americké [...]

Cesta na Kubu, ach jaj. ..

24.08.2017

Pred cestou na Kubu sme mali dve možnosti. Letieť charterovým letom nemeckej cestovky, alebo využiť pravidelnú linku. Lietala z Frankfurtu, pravdepodobne najväčšieho letiska na svete. Jasne, že sme išli normálnou linkou. Kúpili sme teda ubytovanie na Kube, neďaleko mesta Santiago de Cuba, v oblasti, ktorá sa volá Parque de Baconao. Chceli sme ísť na juhovýchod, aby sme zažili [...]

Ako sa rodia Kubánci. ..

21.08.2017

Už cestou v lietadle som začal tušiť, že na Kube to bude presne podľa mojich očakávaní, alebo ešte oveľa lepšie. Po palube pobiehalo v nádhernom neporiadku klbko minikubáncov. Deti vo veku tri-štyri roky a farbou melty a kakaa. Krásni malí vrabčiaci s kučeravými vláskami a reklamnými úsmevmi. Očami ich kontrolovali hrdí rodičia. Tvárili sa veľmi vážne [...]

SR Strážske Počasie Búrka KEX

Nie všade sa sviatky začnú prívetivým počasím, platí aj druhá najvyššia výstraha

28.03.2024 20:13

Vietor môže dosahovať priemernú rýchlosť do 105 kilometrov za hodinu.

minister jozef bires, Jozef Bíreš

Prekvapujúci krok Takáča. Odvolal šéfa veterinárnej správy Bíreša

28.03.2024 19:50

Verím, že organizáciu nechávam v takej kondícii, že môže ďalej napredovať, uviedol Bíreš.

Ivan Korčok, Peter Pellegrini

Sebavedomý Korčok a rétor Pellegrini. Podpora neúspešných kandidátov sa nesmie preceňovať, hovorí po dueli politológ

28.03.2024 19:30

Kandidáti majú za sebou druhý duel. V čom vynikol Korčok a v čom Pellegrini?

Rím, Taliansko, koloseum, Forum romanum

Desaťmetrová prepadlina pohltila v Ríme dve autá

28.03.2024 19:29

Prepady ciest a následné diery sa vo veľkých talianskych mestách objavujú často.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 4
Celková čítanosť: 7526x
Priemerná čítanosť článkov: 1882x

Autor blogu

Kategórie

Archív